PO RUSSKI POLSKI FRANCAIS DEUTSCH ENGLISH ČESKY PO RUSSKI POLSKI FRANCAIS DEUTSCH ENGLISH ČESKY UVODNI STRANA UVODNI STRANA HLAVNÍ STRANA HLAVNÍ STRANA MORAVSKOSLEZSKÝ KRAJ ZLÍNSKÝ KRAJ OLOMOUCKÝ KRAJ JIHOMORAVSKÝ KRAJ PARDUBICKÝ KRAJ KRÁLOVEHRADECKÝ KRAJ LIBERECKÝ KRAJ VYSOČINA PRAHA STREDOČESKÝ KRAJ ÚSTECKÝ KRAJ JIHOČESKÝ KRAJ PLZEŇSKÝ KRAJ KARLOVARSKÝ KRAJ

ENCYKLOPEDIE FoS
Základní informace o FoS ČR
Adresář FoS
Partneři FoS
Folklorní festivaly FoS ČR
Folklorní soubory FoS ČR
Folklorní materiály
Folklorní projekty
Folklor a media
KALENDÁŘ FOLKLORU
Folklorní akce a lidové umění
Festivaly FoS ČR
ZAHRANIČNÍ AKTIVITY FoS
Zahraniční aktivity
Zahraniční festivaly
Výměny a nabídky
Kolečka a půlkolečka
AKTUALITY A ZPRÁVY
Aktuality, novinky, zprávy, ...
Poskytované dotace
Archiv článků
FOLKLOR A TRADICE
Časopis Folklor
Folklor a lidové tradice v ČR
Etnografické členění ČR
Lidové tradice a zvyky
Lidová řemesla
Kroje a lidové oblečení
SLUŽBY
Vyhledávací centrum
Pro registrované

Časopis FOLKLOR


DOPORUČUJEME
Zpíváme pro radost
 
 

Tanečná dieľňa na Jánošíkovom dukáte 2009

ŽIVÁ KLENOTNICA

malá škola tancov z Trenčianska

Na XI. ročníku MFSF Jánošíkov dukát sme pre Vás pripravili malú tanečnú školu z Trenčianskeho regiónu

Trenčiansky región bol osídlený Slovanmi ešte pred sformovaním sa Nitrianskeho kniežatstva (7.-8. stor.). Slovania prišli na naše územie v 5. storočí n. l. a osídľovali hlavne úrodné nivy pozdĺž riek. Výhodným na osídľovanie bolo aj územie vážskych nív.
Po vzniku Veľkomoravskej ríše sa Trenčiansko a Stredné Považie stalo jedným z centier tejto územno-správnej jednotky. Dokladom sú rotundy z veľkomoravského obdobia na Trenčianskom hrade a na Strednom Považí. Na miestach veľkomoravských osád boli neskoršie lokalizované významnejšie mestá regiónu. Trenčiansky hrad - významné stredoveké centrum - sídlo kráľovského komitátu uhorského štátu v 11. až 13. storočí.

Osídľovanie regiónu Trenčianska: po zaujatí nižšie položených oblastí prevažne Slovanmi, osídľovanie prebiehalo hlavne v horských oblastiach:
- valaskou kolonizáciou postupujúcou po hrebeňoch Karpát
- kopaničiarskou kolonizáciou - presídlencami zo stredného Slovenska
(útek pred Turkami po prehratej bitke pri Moháči v roku 1526) - Horná
a Dolná Súča, Nová Bošáca.

Zloženie obyvateľstva - obyvateľstvo Trenčianska je národnostne homogénne. Jasne prevláda národnosť slovenská. Zastúpenie obyvateľov maďarského pôvodu nie je takmer žiadne. Na etnickej hranici s Moravou sa miešanými manželstvami vytvorila atmosféra vzájomného porozumenia.

Tance staršej vrstvy v regiónu Trenčianska
sellácka, sedliacka na kúbi, kúbová, sedliacka polka, frišká
vodená - chodená
vyhadzovaná - vrtená, viskakuvaná
ukľakovaná - ukľakuvaná

Tance mladej buržoázie
valčík
polka - špacírpolka, hrozená, židovská, ručníčková, zrkadlová
lašung - na dva kroki
čardáš
sotyš
mazurka
V prechodnej oblasti, ktorú tvoria obce Bzince, Dolné Srnie, Moravské Lieskové, Zemianske Podhradie, Bošáca a Nová Bošáca sa spájajú v tanci motívy Myjavska aj Trenčianska.

Najznámejšie tance v Trenčianskom regióne:
Starší typ - pomerne chudobný na motívy, tancuje sa v pomalom tempe cca 80 t. á min.
v držaní "otvórenom" vedľa seba. Sem patrí Vodená z Kubry a Drietomy
Mladší typ - vyznačuje sa oveľa väčším tempom cca 120 - 180 t. á min. Tancuje sa v
"zatvórenom" držaní. Sem patria tance Sellácka, Na kúbi, Vrtená, Ukľakovaná.

K základným charakteristickým znakom týchto tancov patrí:
- predspev mládencov pred muzikou
- pozvanie do tanca
- cifrovanie mládenca pred tanečnicou a okolo nej, popritom sa dievča točí, prípadne cifruje s tanečníkom
- spoločné, vírivé, točenie sa páru
- "vyskacovanie" partnerky na kolená, kĺby, prípadne ramená tanečníka a "laškovanie - šalenie" partnerky, partnera.

Na samotný vývoj výstavby tanca a jeho motívov má vplyv i hudba. Zhodným znakom sedliackych tancov je jeho 2/4 takt. Po melodickej stránke sú to piesne durové i molové, s kvartou i kvintakordálnou výstavbou. Krútenie páru vždy začína nadsadením na prvú dobu taktu, vonkajšou nohou hore.

Malú tanečnú školu vedie: vedúca tanečnej zložky FS Družba, Trenčín, Andrea Boráňová
a Martin Šagát

Tanečné ukážky predvádzajú: Katarína Ďuráčiková a Adam Olas

Tanečnú školu sprevádza: Ľudová hudba FS Družba, Trenčín, Slovensko

Diskusní fórum čtenářů

(prozatím žádný názor)

 
Zveřejněno 21.07.2009 v 12:39 hodin

Copyright 1998-2017 © www.infoSystem.cz,
součást prezentačního a rezervačního systému Doménová koule ®
 
FOLKLORNÍ FESTIVALY
    FOLKLORNÍ AKCE
    TURISTIKA